Topic-icon Základné pojmy v didaktike

  • admin
  • admin's Avatar Topic Author
  • Visitor
  • Visitor
10 years 2 months ago #5 by admin

Didaktika - z gréckeho slova ,,didaskein", čo znamená učiť, je nazývaná taktiež teória vyučovania a je súčasťou pedagogiky. Prvú systematickú didaktiku vypracoval J.A.Komenský v diele Didactica Magna. Komenský formuloval niektoré didaktické zásady, obzvlášť názornosť, sústavnosť...Svoju didaktiku chápal J.A.Komenský ako ,, všeobecné umenie ako naučiť všetkých všetkému ". Zaoberal sa v nej taktiež aj výchovnými problémami. V priebehu historického vývoja sa obsah pojmu didaktika menil a bol postupne zúžený na otázky teórie vyučovania. Tak chápali didaktiku napríklad pokrokoví pedagógovia J.J.Pestalozzi a A.Diesterweg. Títo pedagógovia nadväzovali na myšlienky Komenského a budovali didaktiku na zásade prirodzenosti. Taktiež názory J.F.Herbarta ovplyvnili na dlhú dobu i našu didaktiku a školskú prax. Koncom 19. storočia vznikli v niektorých štátoch pedagogické teórie, ktoré sa v didaktike prejavili v prakticizme pri výbere učiva a v zdôrazňovaní jeho mechanického nácviku.


Tieto teórie sú spojené zvlášť s menom amerického psychológa E.L.Thorndika a s menom pedagóga J.Dewey.Pojem didaktika pojednáva o pojme a podstate vyučovania, o jeho cieli a obsahu, o vyučovacom procese, o vyučovacích zásadach, o organizačných formách, metódach a postupoch vo vyučovaní. Didaktiku môžme tiež nazvať ako ,,teóriu vzdelania a vyučovania". Didaktika študuje obecné zákonitosti vyučovania, charakteristické pre všetky školné vyučovania. Didaktika je teóriou rozumovej výchovy a teóriou vzdelania. Táto nejednotnosť vo vymedzení pojmu didaktika nie je náhodná. Vyplýva to z rôzneho poňatia didaktiky. Na jednej strane vystupuje okrajové poňatie, ktoré obmedzuje oblasť didaktiky na jednu zložku výchovy - na rozumovú výchovu. Na druhej strane sa stretávame s poňatím , ktoré definuje didaktiku ako teóriu vyučovania. Postavenie didaktiky v sústave pedagogiky : Didaktika ako čiastkový odbor pedagogiky skúma zákonitosti vyučovania ako prostriedku vzdelávania a výchovy v škole.


Odvodzuje svoje poznatky jednak zo všeobecných zákonitostí vzdelávania a výchovy a jednak skúma samostatne problémy spoločné pre vyučovanie všetkých vyučovacích predmetov. Pedagogika - z gréckeho slova paidagogos znamená učiteľ, vychovávateľ. Významný pedagóg Otakar Chlup vyslovil, že ,,pedagogika ako veda o výchove študuje a stanoví normy všestranného vychovania." Pojem pedagogika môžme charakterizovať aj ako ,,vedu o výchove, ktorá skúma výchovný proces v plnej jeho šírke a zložitosti." Taktiež ,,pedagogika v odbornom význame - veda a výskum zaoberajúci sa vzdelávaním a výchovou v najrôznejších sférach života spoločnosti." Prúcha nazval pedagogiku ako ,,súbor vied o edukácii zahrňujúci teóriu i výskum."Predmet skúmania pedagogiky sa upriamuje na analýzu špecifických výchovno - vzdelávacích javov z hľadiska formatívnej i normatívnej stránky.


Iná definícia hovorí, že ,,pedagogika skúma výchovu ako proces cieľavedomého utvárania osobnosti, jeho štruktúru a mechanizmy, objasňuje zákonitosti a vypracováva teóriu a metodiku výchovno-vzdelávacej činnosti." Podľa Prúchu ,,predmetom pedagogiky ako vedy je edukačná realita, jej procesy a konštrukty."
Najzákladnejšie pedagogické disciplíny sú všeobecná pedagogika a dejiny pedagogiky. Všeobecná pedagogika skúma základné pedagogické kategórie a všeobecné zákonitosti výchovných procesov. Do jej oblasti patrí skúmanie podstaty a funkcie výchovy, objasnenie pojmov ako je výchova, vzdelávanie, vyučovanie, stanovenie biologických a psychologických podmienok výchovy, vymedzenie zložiek výchovy a vzťahov medzi nimi, stanovenie pedagogických zásad a všeobecné metodologické problémy pedagogiky ako vedy. Dejiny pedagogiky skúmajú a objasňujú historický vývoj názorov na výchovu v súvislosti s utváraním výchovy, so vznikom a vývojom výchovných inštitúcií v jednotlivých etapách spoločenského vývoja.


Neujasnenie niektorých problémov v rámci všeobecnej pedagogiky, hlavne rozdielny výklad pojmov výchova, vzdelanie, vyučovanie...zpôsobuje, že sa doteraz nedospelo k jednotnému poňatiu systému pedagogických disciplín. Kačáni rozdeľuje pedagogiku z rôznych hľadísk napríklad na predškolskú, školskú, mimovyučovaciu a mimoškolskú. Medzi základné pedagogické disciplíny patrí teda všeobecná pedagogika, didaktika, porovnávacia pedagogika, teória riadenia a organizácie, dejiny pedagogiky. Kačáni vymedzil aj pedagogické vedy hraničné akými sú sociálna psychológia, kybernetická psychológia a pedagogická psychológia. Prúcha z hľadiska súboru edukačných vied rozdeľuje pedagogiku na všeobecnú, historickú, špeciálnu, sociálnu, školskú, ale aj geronto pedagogiku, pedagogickú prognostiku, pedagogickú psychológiu, didaktiku a iné...


Edukácia - je to najvšeobecnejší proces celkovej výchovy, edukácia má širší význam ako slovenský termín výchova, je to slovo latinského pôvodu vo význame vychovávať, nahradzuje viacznačné slovné spojenia :

- vyýchovno - vzdelávací proces
- výchova a vyučovanie

Vyučovanie - jeden z najbežnejších didaktických pojmov. A predsa výklad tohto pojmu v didaktickej literatúre nie je jednoznačný. Predovšetkým sa dosť často pojem vyučovanie stotožňuje s výchovou a vzdelaním, i keď sa pri vyučovaní najčastejšie myslí na vedomosti žiakov. Ak sa nestotožňuje s výchovou a vzdelaním, aspoň sa zdôrazňuje jeho vzdelávací a výchovný ráz. Ďalej sa vyučovanie odlišuje od učenia. Vyučovanie sa chápe ako činnosť učiteľa, učenia ako činnosť žiaka. Vyučovací proces v sebe zahŕňa ako činnosť učiteľa, tak činnosť žiakov. Vyučovanie a učenie sú dve stránky toho istého procesu a sú spolu nerozlučne spojené. Vo vyučovacom procese náleží vyučovaniu vedúca úloha : hlavnou podmienkou, aby si žiaci úspešne osvojili vedomosti, zručnosti a návyky , je správne prevedené vyučovanie. Vyučovanie chápeme ako prostriedok výchovy a vzdelávania.


Základ k tomuto poňatiu vyučovania dal J.A.Komenský v Analytickej Didaktike. Vyučovať podľa Komenského znamená spôsobovať, aby sa, čo kto pozná, naučil a uvedomele si to osvojil tiež druhý. Kto vyučuje, vedie, kto sa učí, je vedený. Vyučovať znamená zasväcovať učiaceho sa, k učeniu. Učiteľ je ten, kto znalosť odovzdáva, žiak ten, kto to príjma. Vyučovanie môže byť definované aj ako určitý spôsob podávania informácií, a to buď slovnou formou, alebo formou názornou, alebo konečne formou činnosti žiakov. Toto podávanie informácií je treba určitým spôsobom riadiť. V tomto poňatí sa rozlišujú vo vyučovaní dve stránky : stránka obsahová, ktorá je v hlavných rysoch stanovená učebnými plánmi a učebnými osnovami, a stránka dejová, ktorá sa prejavuje v konkrétnych činnostiach učiteľa a žiaka.


Učenie - v súčasnej psychológii sa pojem učenia chápe veľmi široko. Neobmedzuje sa len na človeka, aj keď zahrňuje všetky jeho stránky, často aj tie, ktoré sú determinované prirodzeným vývojom. V tomto zmysle je učenie vlastne nadobúdanie skúseností a formovanie vlastností v priebehu celého života človeka.
Vo väčšine charakteristík učenia prevláda tzv. adaptačné hľadisko , t.j. prispôsobovanie sa organizmu podmienkam okolia. Pravda, nejde o pasívnu prispôsobivosť, pretože človek prostredníctvom dynamického funkcionálneho sýstému aktívne reaguje na svoje okolie. Môžme ho charakterizovať aj ako činnosť, v ktorej sa subjekt v danej situácii pod vplyvom vonkajších podmienok mení a nachádza správnu odpoveď, alebo adekvátne pravidlo.


Zmena správania ako výsledná zložka procesu učenia je druhý aspekt, ktorý sa pri charakteristike učenia zdôrazňuje.Z pedagogického hľadiska nám ide predovšetkým o učenie v užšom zmysle slova, t.j. o učenie ľudského subjektu, zamerané na určitý cieľ, ktoré sa uskutočňuje v rôznych spoločenských, osobitne pre tento účel organizovaných podmienkach. Zdôrazňujú sa predovšetkým výsledky učenia, ohraničené na získavanie vedomostí, zručností a návykov, čím sa prakticky učenie stotožňuje so vzdelaním.Treba taktiež vidieť komplexný vplyv učenia na vývin osobnosti. V užšom vymedzení sa pod učením rozumie zámerné / cieľavedomé / a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov, ako aj foriem správania a osobných vlastností, uskutočňované predovšetkým formou vyučovania.

Druhy učenia :


- podmieňovanie - vychádza z mechanizmu podmienených reflexov.


- senzomotorické - reprezentuje osvojovanie si pohybových operácií, rozličné manuálne zručnosti a návyky rozmanitých druhov spoločenskej činnosti.


- verbálne - patrí k najfrekventovanejším druhom ľudského a cieľavedomého učenia. Pri verbálnom učení sa osvojujú slovné odpovede určitého systému, verbálne učenie sa zvyčajne spája s pamäťovým učením.


- pojmové - úzko súvisí s verbálnym učením, avšak odlišuje sa logickými operáciami / najmä zovšeobecňovanie a abstrahovanie /. Napomáha pri rozvoji abstraktného myslenia.


- učenie riešením problému - vyžaduje zvýšenú aktivitu subjektu, pozitívne ovplyvňuje efektívnosť procesu zámerného pôsobenia.


- sociálne - zahŕňa osvojenie takých foriem správania, ktoré sa prejavujú v komunikácii sociálnych vzťahov danej spoločnosti. Ide o rôzne postoje, názory, životný štýl, etické normy...


Špeciálne didaktiky - všeobecná didaktika študuje a zaoberá sa všeobecnými otázkami, ktoré sa týkajú obsahu vzdelania a procesov vyučovania a ktoré sú spoločné všetkým predmetom školského, ale aj mimoškolského vyučovania. Popri všeobecnej didaktike vznikli a rovíjajú sa -predmetové didaktiky, často nazývané metodiky predmetov. Tieto sa najmä v ostatných rokoch intenzívne rozvíjajú a stávajú sa samostatnými odbormi, zaoberajúcimi sa cieľmi, obsahom, prostriedkami a procesom vyučovania v jednotlivých predmetoch. Treba však podčiarknuť, že všeobecná didaktika a didaktiky predmetov sú v úzkom vzájomnom vzťahu.


Všeobecná didaktika poskytuje všeobecný teoretický základ, z ktorého odborné didaktiky vychádzajú, a naopak, tieto zasa obohacujú všeobecnú didaktiku tým, že zovšeobecňujú svoje výsledky, čím obohacujú a upresňujú všeobecné didaktické závery. odborová didaktika - znamená, že teória didaktiky sa vzťahuje na určitý odbor učenia a vyučovania / napríklad typ školy alebo stupeň /. Schroderova definícia odborovej didaktiky znie : ,,Didaktiku odboru chápeme ako vedu o selektívnom sprostredkovaní obsahu jednotlivých vedných odborov." Vzájomný vzťah všeobecnej didaktiky a odborných didaktík výstižne vyjadril M.
Konrad : ,, Všeobecná didaktika bez odborných didaktík by bola prázdna, odborné didaktiky bez všeobecnej by boli slepé."


Popri všeobecnej didaktike a odborných didaktikách možno hovoriť aj o ďalších špeciálnych didaktikách. Podľa vekových období sú to predškolská didaktika, didaktika I. stupňa ZŠ, didaktika II. stupňa ZŠ, stredoškolská didaktika, vysokoškolská didaktika, ba aj didaktika dospelých. Š. Švec uvádza aj členenie podľa inštituciálno - organizačných subjektov : školská didaktika, zamestnávateľsko - organizačná didaktika a spoločensko - organizačná didaktika. Prirodzene, možno uvažovať a hovoriť aj o ďalších možných prístupoch, akým je aj špecifický prístup, napríklad ak sa teória didaktiky vzťahuje na jednotlivé dimenzie alebo problémy učenia a vyučovania / napríklad otázka masovokomunikačných prostriedkov /, v takomto prípade hovoríme o špecifickej didaktike Didaktika odborného výcviku - odborný výcvik je hlavný vyučovací predmet v učebných odboroch. Zároveň je to organizačná forma , ktorou sa v tomto predmete organizuje vyučovanie. V odbornom výcviku si učni osvojujú odborné vedomosti a schopnosti a získavajú skúsenosti pre budúce povolanie. Rozvíjajú sa ich poznávacie a tvorivé schopnosti a posiluje sa ich rozumový vývoj, praktická činnosť im umožňuje získavať nové poznatky a bezprostredne si overovať vedomosti získané pri vyučovaní teórie.


Odborný výcvik sa uskutočňuje na základe osnov odborného výcviku, ktoré sú pre každý odbor iné. Odborný výcvik závisí predovšetkým na plánovitom a organizovanom nacvičovaní odborných znalostí potrebných pre príslušné povolanie. Obsah odborného výcviku má zodpovedať požiadavkám na odborné vedomosti a zručnosti pracovníkov povolania, na ktoré sa učni pripravujú. Učebné osnovy sú rámcové. V odbornom výcviku sa pri nácviku pracovných zručností používajú rôzne systémy. Žiadny systém nemožno považovať za univerzálny, vhodný pre všetky učebné odbory a pre všetky témy odborného výcviku. Vo väčšine odborov sa najlepšie osvedčuje operačne súborný systém. Pri uplatňovaní tohto systému učni nacvičujú postupne dve až tri pracovné operácie, čím vlastne vykonávajú súbornú prácu, ktorá vyžaduje zručnosti nacvičených operácií.


Osvojovanie odborných vedomostí a zručností je zložitý pedagogický proces, ktorý má niekoľko fáz. V prvej fáze sú pracovné pohyby učňov zpravidla nekoordinované, a preto fyzicky namáhavé. V druhej fáze cvičenia sa pohyby postupne koordinujú. V ďalšej fáze sa vyčleňujú zbytočné pohyby, pohyby sú plynulejšie, rýchlejšie a menej únavné. Ďalším precvičovaním získavajú učni odborné zručnosti, ktoré sa v najrôznejších podmienkach postupne upevňujú a následne automatizujú, vytvárajú sa pracovné návyky.Učni si najskôr osvojujú jednoduché a postupne stále zložitejšie odborné vedomosti a zručnosti príslušného odboru. Odborný výcvik sa organizuje obvykle dvoma formami, buď skupinovo alebo individuálne.


Skupinový odborný výcvik prevádza výchovný pracovník, z povolania - majster, ktorého pracovnou náplňou je výchova učňov. Individuálny odborný výcvik prevádza pracovník prevádzky, inštruktor učňov. Odborný výcvik sa s vyučovaním teórie strieda zvyčajne po týždni. V odbornom výcviku sa používa v podstate rovnakých vyučovacích metód ako vo vyučovaní teórie. Povaha tohto predmetu však vyžaduje, aby sa v ňom používalo predovšetkým metód názorného predvádzania a cvičenia, slovo má zpravidla len doplnkovú funkciu.Metodika - v súčasnej dobe sú stanovené ako vedecké pedagogické disciplíny a začleňujú sa tak do sústavy pedagogickej vedy. Metodiky sa zaoberajú skúmaním problémov, aký cieľ má vyučovanie / a tým i výchovne vzdelávací význam učebných predmetov /, čomu vyučovať a čomu sa učiť / obsah učebných predmetov /, ako vyučovať a ako sa učiť / organizačné formy a vyučovacie metódy /.


Svoje hlavné úsilie teda venuje metodika k tomu, aby odhalila, za akých podmienok / obsah, organizácia a vyučovacie metódy / si žiaci úspešne osvojujú učivo, aké zmeny je treba učiniť v obsahu učebných predmetov a vo vyučovacích metódach v prípade , že je tento obsah nad sily žiakov. Pri skúmaní týchto otázok používa metodika výskumných metód obvyklých v pedagogickom výskume, ako je metóda pozorovania, pedagogického experimentu, štatistické metódy a iné.. Riešenie otázky predmetu metodiky a metód jej skúmania umožňuje i riešenie otázky vzťahu metodiky k jednotlivým vedám. Vzťah metodiky k didaktike je chápaný ako vzťah zvláštnej pedagogickej disciplíny k disciplíne všeobecnej. Z toho vyplýva, že sa didaktika stáva hlavným teoretickým základom jednotlivých metodík. To však neznamená, že metodiky len dedukujú zo všeobecných didaktických poučiek. Výsledky skúmania metodiky sa stávajú dôležitým materiálom pre všeobecné didaktické závery. Metodika sa tak stáva dôležitým zdrojom rozvoja didaktickej teórie.

Zdroj: www.tahaky-referaty.sk

Please Prihlásiť to join the conversation.

Time to create page: 0.144 seconds
Powered by Kunena Forum